payria.eu

Môžete sa v zahraničí stále pýtať kandidáta na jeho súčasnú zárobok?

Zákaz pýtať sa na súčasný alebo predchádzajúci plat zavádza sa v celej EÚ, ale spôsob, ako si jednotlivé členské štáty túto zákazanú činnosť legislatívne stanovujú a vynucujú, sa líši. Pre tých, ktorí verbujú cez hranice, je to relevantné.

Zákaz pýtať sa kandidáta, čo práve zarába alebo čo zarábal v minulosti, platí v celej Európskej únii. Smernica to predpisuje ako minimálnu normu. To, čo sa líši, je to, ako si každý členský štát toto upravil v národnej legislatíve: kto presne je viazaný zákazom, či platí aj pre externý personálny agent, ktorý rokovania vedie vašim menom, a ako s tým zaobchádza dohľadný orgán, ak k tomu napriek tomu dôjde.

Pre podnik, ktorý verbuje len v Holandsku, je to teoretická otázka. Pre inštalačnú firmu s pobočkou v Nemecku, HR manažéra, ktorý vyhlasuje pozíciu v niekoľkých krajinách súčasne, alebo kancelársku organizáciu, ktorá spolupracuje s paneurópskym personálnym agentom, je to praktická otázka. Text voľného pracovného miesta môže byť všade rovnaký, ale samotný pohovor nie nutne.

Čo smernica upravuje a čo nie

Smernica zakazuje zamestnávateľom pýtať sa uchádzačov na ich aktuálnu odmenu alebo históriu ich odmien a zaväzuje, aby informácie, ktoré má zamestnávateľ o odmeňovaní kandidáta, nebol používané na určenie ponuky. To je základný štandard, ktorý musia dodržiavať všetky členské štáty. Členský štát môže ísť ďalej ako tento základný štandard, napríklad rozšírením zákazu aj na fázu hodnotenia, alebo výslovným uvedením personálnych agentov v zákone vedľa samotného zamestnávateľa. To, či a ako to jednotlivá krajina robí, je uvedené v národnom zákone o transpozícii, nie v samotnej smernici.

To znamená, že odpoveď na otázku "je to dovolené" môže mať v jednom členskom štáte mierne odlišný záver ako v inom, aj keď je úvodná pozícia rovnaká. Aby ste získali presné znenie v konkrétnej krajine, je национálny právny text alebo miestny právnik správnym zdrojom, nie všeobecné porovnanie.

Prečo sa rozdiel v jednotlivých krajinách vyskytuje

Rozdiel zriedka spočíva v princípe a často sa týka jeho okrajov. Niektoré členské štáty mali už pred smernicou podobný zákaz, napríklad v špecifickom sektore alebo prostredníctvom judikatúry, a na neho naviazali nové pravidlo. Ďalšie členské štáty zákaz zavádzajú po prvýkrát a musia si ešte vybrať, ako prísne ho sformulia: vzťahuje sa iba na zamestnávateľa, alebo aj na každého, kto sa v mene zamestnávateľa zúčastňuje na rozhovore. Otázka, kto vykonáva dohľad a ako dohľadný orgán posúdi porušenie, je na jednotlivých členských štátoch.

Okrem toho sa tempo transpozície líši. Krajina, ktorá splnila lehotu, má text už zavedený; krajina, ktorá ešte pracuje na transpozícii, niekedy ešte pracuje s návrhom zákona, ktorý sa môže zmeniť pred jeho prijatím. Pre toho, kto súčasne verbuje v niekoľkých krajinách, to znamená, že pravidlá pre jednu pobočku sú už stanovené a pre druhú zatiaľ nie sú konečné.

Čo to znamená pre nábor cez hranice

Praktickým dôsledkom nie je, že by ste potrebovali iný politiku náboru v každej krajine. Väčšina organizácií sa rozhodne dodržiavať interné najprísnejšie normy, ktoré sa v spoločnosti vyskytujú, a aplikovať ich všade. To zabráni tomu, aby sa náborár musel v každej krajine pamätať, ktorá otázka je tam povolená a ktorá nie. Je to však niečo, čo treba urobiť vedomie, nie ako predpoklad.

Tam, kde sa veci často pokazia, nie je pri priamej otázke "koľko teraz zarábate", ale pri nepriamej variante: otázka na požadovaný plat, ktorá má fakticky rovnaký účinok, alebo otázka, ktorá sa kladie prostredníctvom externej agentúry bez toho, aby mal zamestnávateľ náhľad na ňu. Pri nábore cez hranice je posledne uvedené skutočným bodom pozornosti, pretože zjednávateľ si vždy nevedie rozhovor sám.

Čo si môžete vopred ujasniť

Tí, ktorí chcú vedieť, ako sú pravidlá v konkrétnej krajine zakotvené, majú za východisko národný zákon o transpozícii, doplnený vysvetlením príslušného dozorného orgánu v tej krajine. Všeobecné porovnanie medzi krajinami je východiskovým bodom na zistenie, kam by sa pozornosť mala zamerať, nie jeho náhradou.

V banke poznatkov spoločnosti Payria je v každej téme preskúmané, čo reguluje samotná smernica a čo bolo ponechané na členské štáty, s navedením sa na miesto v oficiálnom texte. Ide o dobrý východiskový bod na zistenie, či je niečo už stanovené alebo ešte v pohybe. prejsť bankou poznatkov po témach poskytuje prvý prehľad.

Ak chcete rýchlo vedieť, či sa to vzťahuje na vašu situáciu, napríklad pretože nábor vykonávate v niekoľkých krajinách EÚ, bezplatná kontrola vám dá prvý smer. viďte v pár otázkach, kde sa nachádzate trvá pár minút a nevyžaduje si účet. Ako tento výsledok vznikol, je vysvetlené na stránke, ktorá ukazuje, odkiaľ informácia pochádza: ako Payria informácie zostavuje.

Ak máte otázku, ktorá nie je priamo v banke poznatkov, je veľká pravdepodobnosť, že bola už položená. prehľade často kladaných otázok medzi iným poukazuje na spôsob, ako sa sledujú rozdiely špecifické pre jednotlivé krajiny, akonáhle sa zmení legislatíva.

Tento článok opisuje, ako sa smernica a národná transpozícia vzťahujú navzájom, nie ako sa to prejavuje vo vašej vlastnej praxi náboru v konkrétnej krajine. Na tento odhad je relevantný národný právny text alebo právnik na danom mieste.

Tento článok je všeobecný informačný materiál a nie je právnym poradenstvom.